po piatich mesiacoch som sa odvážila vybrať to z igelitu
aj som to otvorila
a vzápätí aj zavrela
a potom sa ešte dvakrát zopakovalo to isté
tie slová som počula len raz
no i tak si ich pamätám
ani nie akoby naspamäť. skôr akoby boli stále tu.
stále sú tu.
vlastne si ich nepamätám. sú vo mne vryté.
až mi naháňajú strach.
čudné chvenie.
úplne ako střepy. Střepy.
malé úlomky, čo sa nedajú vybrať z kože. a zpod kože.
koža sa zrastie, no oni sú tam a pri istom dotyku, to dajú pocítiť.
nedá sa zabudnúť.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment